Pochádza z obce Pakostov v okrese Humenné. Rímskokatolícky, dnes 64 – ročný kňaz, úspešne vedie neziskovú organizáciu Oáza – nádej pre nový život. V Bernátovciach neďaleko Košíc vybudoval pred 15 rokmi útulok pre bezdomovcov, jeden z najznámejších nielen v Košiciach, ale i na celom Slovensku.
Najprv sa vyučil za zámočníka oceľových konštrukcií, vyštudoval diaľkovo gymnázium v Trenčíne a začal poškuľovať po teologickej fakulte v Bratislave. Musel však čakať tri roky, vtedajší mocipáni ho totiž preverovali a zisťovali, prečo chce byť kňazom. Tvrdí, že on sám dokonca asi dva roky pochyboval o tom, či vôbec Boh existuje.
Petra Gombitu, charizmatického človeka kypiaceho energiou, športovca telom i dušou, ktorý netúži po blahobyte, ale chce a aj pomáha iným, sme požiadali o rozhovor.
Ktorý dátum či moment považujete Vy osobne za oficiálny vznik občianskeho združenia Oáza – nádej pre nový život?
„Bolo to asi pred pätnástimi rokmi, vtedy bol primátorom Košíc pán Knapík. Práve vtedy sa riešili v meste veci okolo rozmáhajúcej sa chudoby a narastajúceho počtu bezdomovcov. Mal som už určité a veľmi dobré skúsenosti ohľadom práce s týmito ľuďmi, tak som to ponúkol pánovi primátorovi. V meste už pomáhali a varili polievky pre núdznych sestričky Vincentky. Tak sme si spoločne povedali, že ak by sa našla v meste nejaká budova, mohli by sme tú prácu s ľuďmi, odkázanými na pomoc iných, robiť lepšie, krajšie.
Nakoniec sa našiel opustený podnik Správy mestskej zelene v Bernátovciach, ktorý tam dlhé roky chátral. Tak sme sa mohli pustiť do práce a myslím si, že mnoho vecí sa pre našich klientov zmenilo v ich prospech.“
Koľko máte v súčasnosti klientov, z akých sociálnych vrstiev, koľko rodín s deťmi?
„Teraz máme v našom zariadení okolo tristo ľudí, sú tam bezdetné manželské páry, dôchodcovia, chorí ľudia, ležiaci, aj na invalidných vozíčkoch. Máme aj desať rodín, ku ktorým by malo pribudnúť ďalších asi pätnásť.
Máme vlastnú farmu so zvieratkami, takže v podstate sme taká malá dedinka, v ktorej beží život tak, ako bežne funguje aj inde. No a tou svojou každodennou prácou, činnosťou a vôbec terapiou, si pomáhajú v zmysle pomôcť samým sebe a potom aj ostatným.“
Čo konkrétne považujete v súvislosti s útulkom v Bernátovciach za svoj zatiaľ najväčší úspech?
„Pre mňa osobne je úspechom najmä človek. To znamená, že všetko čo v útulku robíme, či je to práca alebo modlitba, má pretvárať človeka. Má ho dvíhať k výšinám, nebesiam, k darom neba. A život napĺňať pokojom, radosťou, šťastím. Sú mnohé dobré veci, ktoré od života prijímame, ale ktoré svojím spôsobom života zas odovzdávame iným.“
Ako zvládate a ako sa vyrovnávate Vy, Vaši spolupracovníci a aj samotní klienti s pandémiou Covidu – 19?
„Samozrejme, že to každého z nás zaskočilo, bolo to čosi celkom nové. V prvom rade musím poďakovať mestu a župe, lebo nám dali pre klientov šestnásť unimobuniek a my sme tak mohli u nás zriadiť karanténne miesto.
Určite, aj my sme sa na začiatku museli naučiť veci ako sa obliecť, čo robiť, aby sme sa nenakazili a podobne. Myslím si ale, že sme to zvládli.“
Nie je to tak dávno, keď ste absolvovali vyše 1 550 kilometrov dlhý charitatívny beh z Košíc do Vatikánu. Beháte aj v týchto ťažkých časoch? Nájdete si na to čas?
„Pravdaže. Trikrát do týždňa pravidelne športujem, zabehnem týždenne okolo päťdesiat kilometrov. Navyše, keďže sme obmedzení na pohybe, beriem si svojho psíka, ktorý je taká pouličná zmeska a chodíme spolu na prechádzky do lesa. Les mi veľmi pomáha, či už idem na huby, alebo sa pokochám krásou kvetov, stromov…V lese by som dokázal žiť aj bývať, je to takpovediac taký môj druhý domov.“
Raz ste povedali, že bez strechy nad hlavou sa dá prežiť, ale bez pokoja nie. Našli ste Vy ten svoj pokoj?
„Myslím si, že ten pokoj mám, lebo on je pre človeka tou najväčšou hodnotou. Pokoj je radosť, pokoj sú priatelia, pokoj je domov… To sú veci, ktoré sa nedajú ničím zaplatiť, ani nahradiť. Preto sa snažím žiť stále tak, aby som ten pokoj vo svojom živote mal.“
Ďakujem za rozhovor.
Kňaza Petra Gombitu a občianske združenie Oáza – nádej pre život dlhoročne podporuje filantrop, poslanec Mestského zastupiteľstva v Košiciach a majiteľ EUROPEAN INSTITUTE Prague Vladislav Stanko:
„Prácu v Oáze, ale najmä poslanie tohto občianskeho združenia, ktoré aktívne pomáha tým, ktorí si už nevedia alebo nevládzu pomôcť sami, vnímam ako jedno z najdôležitejších činností v živote, ktoré veľmi rád vždy podporím. Kňaz Peter Gombita je pre mňa osobnosť – duchom a myšlienkami vitálny človek, so srdcom na správnom mieste. Športovec, ktorý dokáže svoju fyzickú energiu počas behu do Lúrd premeniť na podporu tých najzraniteľnejších.“
Autor: Michaella Karaffová
